Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia

Vznesenie obvinenia je veľmi vážna vec. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prostriedkom, prostredníctvom ktorého je možné nechať preskúmať rozhodnutie o vznesení obvinenia z hľadiska jeho správnosti a zákonnosti.

Zjednodušene povedané ide o prvú možnosť, ako sa brániť voči vznesenému obvineniu.

Sťažnosť je podľa Trestného poriadku jedným z opravných prostriedkov. Podľa zákona sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

Čo je vznesenie obvinenia?

Ak sa orgány činné v trestnom konaní (policajt alebo prokurátor) dozvedia o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin a existujú dôkazy a dôvody na začatie trestného stíhania, vydá bez meškania príslušný orgán činný v trestnom konaní (policajt alebo prokurátor) uznesenie o začatí trestného stíhania.

Voči tomuto rozhodnutiu (o začatí trestného stíhania) sťažnosť nie je možné podať. Takéto uznesenie policajt môže vydať aj keď ešte nepozná osobu, ktorá sa mala trestného činu dopustiť.

Akonáhle však vie na podklade vykonaných dôkazov a získaných informácií identifikovať osobu, ktorá sa podľa neho mala trestného činu dopustiť môže začať túto osobu stíhať. To sa realizuje vydaním uznesenia o vznesení obvinenia konkrétnej osobe.

Voči takémuto uzneseniu už je možné podať sťažnosť.

Lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia?

Vo všeobecnosti do 3 pracovných dní od oznámenia!

Vždy je však potrebné rozlišovať o akú situáciu ide. Trestný poriadok v § 187 presne uvádza:

(1) Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2) Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.

Dôvody sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia

Zákon (Trestný poriadok) presne upravuje dôvody, pre ktoré je možné sťažnosť podať. Sťažnosť niektorý z týchto dôvodov musí obsahovať.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného poriadku:

Uznesenie možno napadnúť pre

a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní.

V sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je možné namietať viacero skutočností. Od príslušnosti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, cez nedostatočné zistenie skutkového stavu, nezákonný postup, nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, nedostatok dôkazov a pod.

V závislosti od konkrétneho prípadu je možné namietať napr. to, že skutok, ktorý sa obvinenému za vinu sa nestal, prípadne sa nestal tak, ako je to uvedené v rozhodnutí, alebo možno namietať, že skutok nemá znaky trestného činu (subjekt, objekt, objektívnu a subjektívnu stránku), prípadne sa ho nedopustil obvinený, možo namietať napr. absenciu súhlasu poškodeného, prípadne vo všeobecnosti dôvody neprípustnosti trestného stíhania atď.

Samozrejme konkrétne námietky budú veľmi závisieť od konania, ktoré sa kladie obvinenému za vinu. To je nutné predtým právne posúdiť a stanoviť správny postup.

Netreba zabúdať na to, že dôkazné bremeno majú orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú povinné preukazovať vinu obvinenému a nie naopak (obvinený nie je poivinný preukazovať svoju nevinu).

Tiež stále platí prezumpcia neviny a zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Čo nasleduje po podaní sťažnosti?

Potom, čo obvinený podá sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia o nej bude rozhodovať nadriadený orgán orgánu, ktorý uznesenie o vznesení obvinenia vydal. Ak teda uznesenie o vznesení obvinenia vydal policajt, rozhoduje prokurátor, ak ho vydal prokurátor, rozhoduje jeho nadriadený prokurátor.

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

V podstate preskúmava zákonnosť rozhodnutia a následne môže rozhodnúť tak, že ju zamietne alebo jej vyhovie a rozhodnutie zruší.

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol,

To, či konajúci orgán, ktorý vydal uznesenie o vznesení obvinenia postupoval zákonne a správne môže záväzne rozhodnúť len jeho nadriadený orgán.

Potrebujete obhajcu?

Pokiaľ je sťažnosť napísaná správne a poukazuje na konkrétne pochybenia orgánu a porušenia zákona, zvyšuje sa šanca na to, že uznesenie o vznesení obvinenia môže byť zrušené. Obhajca sa orientuje nielen v zákone, ale aj v judikatúre a právnej teórii, ktoré sú niekedy veľmi dôležité pri argumentácii.

Zaručiť zrušenie obvinenia samozrejme nemožno, pretože konečné slovo má prokurátor, ktorý o sťažnosti rozhoduje. Obhajca sa však snaží robiť všetko, čo mu umožňuje zákon, aby klientovi pomohol.

Viac si môžete prečítať aj v článku „Obhajca v trestnom konaní. Potrebujem ho?„

Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia