Škoda podľa Trestného zákona – novela od 06.08.2024
Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá zavádza viacero zmien. Jednou z veľmi zásadných zmien je napr. zmena limitu výšky škody.
Čo je škoda podľa trestného zákona?
To upravuje § 124 Trestného zákona, podľa ktorého sa škodou rozumie:
- ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
- škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
- škodou je ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
- pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu.
- pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené
- škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.
Doposiaľ podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona platilo nasledovné ustanovenie a výšky škody:
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Novela túto výšku zmenila (zvýšila), a to nasledovne:
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Porovnanie medzi starou a novou úpravou si môžete pozrieť aj v tejto tabuľke:
Ako sa škoda určuje?
Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov uvedených vyššie alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
Čo sa zmení po novele?
Nový výška škody podľa trestného zákona bude podľa môjho názoru pre mnohých znamenať rozdiel medzi tým, či spáchali trestný čin alebo “len” priestupok.
Výška škody je často dôležitá z hľadiska určovania toho, či ide o trestný čin, alebo priestupok, resp. či sa má použiť kvalifikovaná skutková podstata, ktorá obsahuje vyššiu (prísnejšiu) trestnú sadzbu. Týka sa hlavne majetkových trestných činov.
V praxi bude mať uvedená zmena vplyv napr. na to, či niekoho budú, alebo nebudú trestné stíhať. Môže sa stať, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť vec postúpiť na riešenie priestupku, prípadne trestné stíhanie aj zastaviť, pretože skutok, ktorý je pôvodne trestným činom v dôsledku novely (priaznivejšej pre podozrivého) už trestným činom byť nemôže (pretože škoda bude pod hranicou určenou zákonom).
Trestný zákon totiž pozná tzv. časovú pôsobnosť, kde podľa § 2 ods. 1 a 2 Trestného zákona platí:
(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
(2) Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Dokonca podľa § 438k Trestného zákona môže nastať situácia, že sa zvyšok trestu nevykoná, pretože podľa novely už nepôjde o trestný čin:
Trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Pozor!
Netreba si teraz ale myslieť, že keď sa niekto vláme do bytu a ukradne tam 20 €, že to nebude trestný čin! Omyl, pôjde totiž o krádež vlámaním (§ 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona), ktorý je trestným činom bez ohľadu na výšku škody. Nehovoriac o tom, že pravdepodobne pôjde o súubeh s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona.
Rovnako pôjde o trestný čin aj vtedy, ak niekto bude páchať na seba nadväzujúce drobné krádeže. Vtedy sa škody sčítavajú a išlo by o pokračovací trestný čin podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, podľa ktorého
Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Trestný zákon je súbor právnych noriem, ktoré nemožno vytrhávať z kontextu a treba ich vykladať systematicky a v zájomnom súlade.
Máte otázku týkajúcu sa výšky škody v trestnom práve? Myslíte si, že sa Vás týka novela, no nie ste si istý? Kontaktujte ma a pozrieme sa na to.
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát
