Preradenie zamestnanca na inú prácu bez jeho súhlasu

Preradenie zamestnanca na inú prácu bez jeho súhlasu má svoje pravidlá. Zákonník práce hovorí o tom, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je možné meniť len po vzájomnej dohode. Vyplýva to z § 54 Zákonníka práce, podľa ktorého:

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

Existuje však aj výnimka, kedy má zamestnávateľ právo jednostranne, teda bez súhlasu zamestnanca tohto preradiť na inú prácu (prácu iného druhu alebo prácu na inom mieste).

Tieto výnimky upravuje § 55 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že:

Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.

Na to, aby mohol zamestnávateľ preradiť zamestnanca na inú prácu tak musí byť v prvom rade splnená podmienka, že ide o výnimočnú situáciu. Zároveň platí, že preradenie zamestnanca na inú prácu bez jeho súhlasu je možné len z dôvodov vyslovene uvedených v Zákonníku práce, a to konkrétne v § 55 ods. 2 a 4.

V ktorých prípadoch je možné preradenie zamestnanca na inú prácu bez jeho súhlasu?

Ako vyplýva z už spomenutého § 55 Zákonníka práce, preradiť zamestnanca na inú prácu bez jeho súhlasu je možné výnimočne

V prípade podľa § 55 ods. 2 zákonníka práce je zamestnávateľ povinný (nie len oprávnený) preradiť zamestnanca na inú prácu v nasledovných prípadoch:

zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie,
je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len „karanténne opatrenie”),
je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu,
zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu,
tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu.

Vo vyššie uvedených prípadoch dokonca nejde o právo zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, ale o jeho zákonnú povinnosť!

Podľa § 55 ods. 4 zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

Aké sú podmienky?

Podľa zákona platí, že ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa § 55 ods. 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

Pokiaľ preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní. To neplatí na dôvody preradenia podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ však musí rešpektovať to, že práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.

Zamestnávateľ je zároveň povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať.