Pracovný pomer na dobu určitú

pracovný pomer na dobu určitú

Čo je pracovný pomer na dobu určitú?

Zákonník práce v § 48  definuje pracovný pomer na určitú dobu tak, že pokiaľ  nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba trvania pracovného pomeru alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, je pracovný pomer uzavretý na neurčitú dobu.

Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce:

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podrobnejšie podmienky sú upravené Zákonníka práce. 

Akú sú podmienky?

Na platné dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu je tak potrebné, aby:

  • bol dohodnutý písomne
  • mal výslovne uvedenú dobu jeho trvania
  • boli dodržané zákonné podmienky a limity pracovného pomeru na dobu určitú, najmä limit 2 rokov a limit maximálne 2 predlžení pracovného pomeru.

Zákonník práce totiž v § 48 ods. 2 uvádza:

 

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát

Z uvedeného vyplýva, že základným pravidlom pre tento typ pracovného pomeru je zákonný limit dvoch rokov, na ktorý môže byť maximálne dohodnutý. Pracovný pomer na dobu určitú môže byť dohodnutý aj na kratší čas a je možné ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Ale predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer dohodnutý na určitý čas možno len v rámci zákonného limitu 2 rokov a zároveň maximálne 2 krát. 

Čo sa stane, ak nie sú splnené tieto podmienky? Jednoducho nejde o pracovný pomer na dobu určitú, ale o pracovný pomer na dobu neurčitú.

Toto všeobecné pravidlo má aj svoje výnimky. 

Výnimky z predlženia doby určitej

Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu
 
  • zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
  • vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
  • vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
  • vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
 
Takýto vyššie uvedený dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú sa musí uviesť v pracovnej zmluve.
 
Zákon tiež pozná ešte jeden dôvod na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky. Jedná sa o prípady vysokoškolských učiteľov a tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja. Ak existuje objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom, je možné “prelomiť” maximálne 2 predlžení.  
 

Kedy sa končí pracovný pomer na dobu určitú?

Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím dohodnutej doby, pričom platí, že ide o právnu skutočnosť, ktorá nastáva bez ohľadu na nejaké konanie zmluvných strán. Inak povedané, ak uplynie dohodnutá doba určitá, pracovný pomer “automaticky” zaniká. Viac si môžete prečítať v článku “Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú

Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce, o ktorých sme písali v článku “Skončenie pracovného pomeru”.

V praxi sa často ľudia pýtajú na to, či je zamestnávateľ, alebo zamestnanec povinný uskutočniť nejaký osobitný úkon, či oznámenie o tom, že pracovný pomer sa nepredlžuje. 

Odpoveď je, že ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nie sú povinní urobiť oznámenie o tom, že pracovný pomer nepredlžuje. Pracovný pomer na dobu určitú jednoducho zanikne momentom uplynutia posledného dňa dohodnutej doby určitej.

Niekedy ale pracovný pomer nezaniká ani uplynutím doby…

Ak zamestnanec s vedomím zamestnávateľa pokračuje vo výkone práce aj po uplynutí dohodnutej doby určitej. Vtedy dochádza k transformácii pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu, na pracovný pomer na dobu neurčitú. 

V praxi ohľadom toho vznikajú spory a vždy závisí na okolnostiach každého prípadu, či došlo k transformácii, alebo nie. 

Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce 

Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Máte otázku ohľadom pracovného pomeru na dobu určitú? 
Kontaktujte ma a poradím aj Vám
 
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát

konzultácia s právnikom

Ďalšie články z tejto oblasti