Podvod – kedy ide o trestný čin?
Trestný čin podvodu je upravený v § 221 Trestného zákona a v základnej skutkovej podstate je podvod definovaný takto:
Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Objektom trestného činu podvodu je majetok iného. Subjektom, teda tým, kto sa trestného činu môže dopustiť môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Subjektívna stránka trestného činu vyžaduje úmyselné konanie, to znamená, že páchateľ buď chcel tresntý čin podvodu spáchať, alebo hoci ho spáchať nechcel, vedel, že takýmto konaním sa môže podvodu dopustiť a pre tento prípad s tým bol uzrozumený. Objektívna stránka je vyjadrená v § 221, a teda na to, aby sme mohli hovoriť o podvode, musí páchateľ úmyselne niekoho uviesť do omylu, alebo niečí omyl využiť a súčasne musí týmto konaním spôsobiť (aspoň) malú škodu na majetku, teda škodu prevyšujúcu 700 €. Pozor, zákon nevyžaduje, aby bola spôsobená škoda na majetku tej istej osoby, ktorá bola uvedená do omylu. Rovnako nemusí byť osoba, ktorá poškodeného uviedla do omylu, totožná s osobou, ktorá sa vďaka tomu obohatila.
Čiže pokojne sa môže za podvod považovať aj situácia, kedy jednu osobu páchateľ uvedie do omylu, ale obohatí sa na úkor inej (spôsobí jej škodu).
Aký hrozí páchateľovi podvodu trest?
V základnej skutkovej podstate trestného činu podvodu (§ 221 ods. 1) páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na 2 roky.
Ak páchateľ spácha podvod a spôsobí väčšiu škodu (viac ako 20.000 €) hrozí mu trest odňatia slobody až na 4 roky.
Ak páchateľ spácha podvod a spôsobí značnú škodu (viac ako 250.000 €), alebo spácha podvod z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania, alebo na chránenej osobe hrozí mu trest odňatia slobody na 2 až 8 rokov.
Odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin podvodu a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu (viac ako 650.000 €) alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.
Trest sa ukladá po zohľadnení všektých relevantných skutočností a dôkazov a súd ho ukladá v medziach zákona, ale podľa vlastnej úvahy. Súd v niektorých prípadoch môže rozhodnúť napr. aj o podmienečnom odklade trestu odňatia slobody (tzv. podmienke), prípadne uložiť iný druh trestu, napr. peňažný trest. To je vždy individuálne.
Ako vyplýva aj z § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Je podvod aj keď dlžník nevráti peniaze?
To závisí od okolností a dôkazov. Ak dlžník mal a má záujem vrátiť peniaze, ale v dôsledku zmeny jeho situácie peniaze nemá, nejde o podvod. Aj Ústava v čl. 17 ods. 2 hovorí, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Iné je to, ale v prípade ak dlžník od začiatku vedel, že peniaze veriteľovi nikdy nevráti, resp. ich vrátiť nechce. Pokiaľ by sa takéto správanie preukázalo, mohlo by sa jednať aj o podvod. To, že je to podvod sa však preukazuje veľmi ťažko.
Napr. podľa judikátu R 54/1967:
I. Skutočnosť, že dlžník nesplnil svoj záväzok vrátiť peniaze v dohodnutej lehote, hoci tak mohol urobiť, ešte nedokazuje, že uviedol veriteľa do omylu, aby sa ku škode jeho majetku obohatil v zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 písm. a) TZ (teraz § 221 TZ).
Pre naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa citovaného ustanovenia sa v tomto prípade tzv. úverového podvodu vyžaduje aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo aspoň konal s vedomím, že peniaze v stanovenej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa ku škode jeho majetku obohatil.
Ak až po uzatvorení pôžičky peňazí vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok z pôžičky, a ktoré nemohol v čase uzatvárania pôžičky ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy záväzok splniť, alebo ak síce bol schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z rôznych dôvodov vrátenie peňazí odkladal, alebo dodatočne pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, tak jeho konanie nemožno považovať za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 písm. a) TZ (teraz § 221 TZ).
Trestný čin podvodu – príklady
Nasledujúce príklady sú reálne príklady z praxe, ktoré boli právoplatne rozhodnuté súdmi:
Príklad #1 – „kúpa“ stavebného materiálu
Okresný súd Humenné – trestný rozkaz sp.zn. 4T/8/2024 zo dňa 16.12.2024:
Obvinená bola aj fyzická osoba aj právnická osoba.
Skutok fyzickej osoby:
zodpovedná osoba konajúca v mene spoločnosti D. G. G., G. G. F. XXXX/XX, G., D.: XXXXXXXX,v období od 5.11.2020 do 2.6.2021 v XX vylákala pod rôznymi zámienkami od spoločnosti G. B. H. I.G. G. G. G. XXX, G., D.: XX XXX XX, rôzny stavebný materiál v celkovej hodnote 18.319,36 eur, aj keď už v čase preberania materiálu mala vedomosť o tom, že za tento nezaplatí v plnej výške a z celkovej čiastky uhradila iba sumu 1.500,- eur, čím spoločnosti G. B. H. I. G. spôsobila škodu v celkovej výškenajmenej 16.819,36 eur
Skutok právnickej osoby:
prostredníctvom zodpovednej osoby D. B. z XX v období od 5.11.2020 do 2.6.2021 v Snine, vylákala pod rôznymi zámienkami od spoločnosti G. B. H. I. G. G. G. G. XXX, G., D.: XX XXX XX, rôzny stavebný materiál v celkovej hodnote 18.319,36 eur, aj keď už v čase preberania materiálu mala vedomosť o tom,že za tento nezaplatí v plnej výške a z celkovej čiastky uhradila iba sumu 1.500,- Eur, čím spoločnostiG. B. H. I. G. spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 16.819,36 eur
Trest:
Fyzická osoba: trest odňatia slobody na 6 mesiacov, podmienečne odložený na 12 mesiacov.
Právnická osoba: peňažný trest 1.500 €
Náhrada škody: obaja obvinení boli povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému: G.B. G., G. G. G. XXX, G., D.: XX XXX XX škodu vo výške 16 819.36 eura
Príklad #2 – predaj štvorkolky
Okresný súd Galanta – trestný rozkaz, sp.zn. 11T/71/2024, zo dňa 12.11.2024
Skutok: dňa 30.08.2023 pod zámienkou vylákania finančných prostriedkov sa telefonicky a následne prostredníctvom komunikácie cez aplikáciu Messenger dohodol s kupujúcou a poškodenou L. N. nadodaní štvorkolky XX s termínom dodania do 06.09.2023, ktorá mu dňa 30.08.2023 na tento účel bezhotovostne uhradila na bankový účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú zálohu vo výške 5.000,- eur na kúpu danej štvorkolky, hoci už v čase prijatia zálohy vedel, že štvorkolku nedodá,a napriek opakovaným výzvam na vrátenie zálohy, túto nevrátil, pričom vylákané finančné prostriedkyobratom použil na vyplatenie vlastných peňažných záväzkov, čím poškodenej L. N. spôsobil škodu vovýške 5.000,- eur,
Trest: trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na 3 roky.
Zároveň súd počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uložil odsúdenému povinnosť legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, či už cez zamestnanecký pomer alebo inak, písomne sa ospravedlniť poškodenej. Odsúdenému bola uložený aj povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 5.000 eur
Príklad #3 – nedodanie klimatizácie
Okresný súd Senica – trestný rozkaz, sp.zn. 1T/32/2024, zo dňa 27.05.2024
Skutok: v presne neustálený deň v priebehu mesiaca apríl 2022, v meste B., v úmysle vylákať finančné prostriedky vykonal fyzickú obhliadku novostavby rodinného domu na ul. W., toho času bez popisnéhočísla, majiteľa V.. C.Š. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B., T. XXXX/X, toho času bytom S., R. č. X,a to za účelom uzatvorenia objednávky na dodanie a montáž klimatizačných jednotiek s príslušenstvomdo tohto rodinného domu, pričom na základe nej sa následne dohodol s poškodeným V.. C. L., že mu dodá a nainštaluje jednu vonkajšiu a dve vnútorné jednotky klimatizácie zn. LG Standard Plus v celkovej hodnote 3.292,- Eur a preto mu poškodený V.. C. L. podľa predchádzajúcej dohody dňa 26.04.2022 bezhotovostne previedol zo svojho bankového účtu vedeného v C., P..B.., IBAN: B. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX na účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo H. A., P..B.., ktorého majiteľom je obvinený F. E., sumu vo výške 3.292,- Eur, avšak zo strany obvineného k následnému dodaniu klimatizačných jednotiek a ich montáži, či vráteniu prijatých peňazí, ani po opätovných urgenciáchdo dnešného dňa neprišlo, pričom už v čase uzatvárania predmetnej dohody a pred zaslaním vyššieuvedenej sumy zo strany poškodeného vedel, že klimatizačné jednotky objednané poškodeným mu nedodá a prijaté finančné prostriedky použije pre vlastnú potrebu, čím poškodenému V.. C. L., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B., T. XXXX/X, spôsobil škodu vo výške 3.292,- Eur
Trest: trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom na 2 roky.
Súd uložil odsúdenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 3.292,- Eur
Príklad #4 – prerábka bytu
Okresný súd Bratislava III – trestný rozkaz, sp.zn. 3T/150/2017, zo dňa: 22.11.2017
Skutok: po tom, ako sa v apríli roku 2015 na G. X/N I. G. – J. S. na Kolibe, kde si v bytovom dome tam sanachádzajúcom zakúpil poškodený I.L. byt vo forme holobytu dohodol s poškodeným, že mu ako konateľspoločnosti M.I.D.S. Stav, s.r.o. tento holobyt dozariadi tzv. „na kľúč“ vrátanedokončenia terasy a komplet interiéru, po tom, ako pre poškodeného spracovalcenovú ponuku, prevzal od poškodeného preddavky na prácu materiál, a to dňa06.06.2015 sumu vo výške 1.000 Eur, dňa 08.06.2015 sumu vo výške 2.000 Eura dňa 19.06.2015 sumu vo výške 4.300 Eur, pričom následne s poškodeným uzavrel aj písomnú rámcovúzmluvu o spolupráci, ktorej predmetom bola dorábkapredmetného holobytu v zmysle čl. I uvedenej zmluvy, následne však práce, kuktorých vykonaniu sa zmluvne zaviazal iba začal, pričom vykonal iba neodbornúelektroinštaláciu, ktorú ani nedokončil, iba ňou poškodil podlahové vykurovanie vprerábanom byte a žiadne iné dohodnuté práce nevykonal, nedodal ani žiadneobjednané zariadenie a prerábku bytu nedokončil a ani od poškodeného prevzatéfinančné prostriedky ani po niekoľkých urgenciách nevrátil, a to ani po tom, ako mu poškodený zaslalpísomné ukončenie zmluvy o spolupráci zo dňa 08.07.2015, čím poškodenému I. L., J.. XX.XX.XXXX,G. A. XX, Bratislava spôsobil škodu vo výške 6.260 Eur
Trest: súd v tomto rozhodnutí vzhľadom k rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 7T/23/2014 zo dňa 10.3.2017 – ppl. dňa 05.5.2017 upustil od potrestania (zjednodušene povedané, súd v inom konaní odsúdenému už uložil trest, preto ho súd v tomto prípade už neukladal)
Náhrada škody: súd uložil povinnosť nahradiť škodu 6.260 Eur.
Príklad #5 – predaj „mobilného telefónu“
Okresný súd Bratislava II – trestný rozkaz, sp.zn. 1T/221/2016, zo dňa 21.12.2016
(*súd rozhodoval ešte v čase kedy malá škoda bola suma prevyšujúca sumu 266 €)
Skutok: dňa 22.07.2015 na webovej stránke N..B..sk vystupujúci pod nickom A. ponúkal na predaj nový mobilný telefón zn. Q. U. Q., bielej farby s komplet príslušenstvom za sumu 480 eur, na základe čoho popredchádzajúcej mailovej komunikácii, sa rozhodla predmetný telefón kúpiť F. A., pričom sa dohodla sobvineným na zaslaní predmetného mobilného telefónu na dobierku za sumu 480 eur, pričom poškodenási dňa 28.07.2015 v čase o cca. 15:00 hod. na pošte B. XXX, R.Á. R. Č.. X prevzala balík, odosielateľom ktorého bola osoba J. A., J. Č.. XXX, XXX XX J., číslo dobierky J. XXXXXXXXXSK, za ktorý na pošte zaplatila 480 eur, pričom po rozbalení zásielky zistila, že v balíku sa nachádza miesto mobilného telefónu 200 ml krém od T., pričom po tomto zistení obvinený s poškodenom prestal komunikovať, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej E. A., bytom B., Q. Č.. XX, škodu vo výške 480 eur, ktorá suma nebola zaslaná adresátovi, ale bola pozastavená a uložená v depozite pošty a následne vrátená.
Trest: trest odňatia slobody na 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na 16 mesiacov
Príklad #6 – nezaplatenie celej kúpnej ceny za auto
Okresný súd Bratislava – trestný rozkaz sp.zn. 1T/28/2018, zo dňa 09.03.2018
(*súd rozhodoval ešte v čase kedy malá škoda bola suma prevyšujúca sumu 266 €)
Skutok: dňa 16.12.2014 v Bratislave na Rožňavskej ul. 2 v areáli I. XXX kúpil od poškodeného O. Š. osobnémotorové vozidlo zn. Š. J., červenej farby s EČV: Y. XXX H., VIN: G. za sumu 500 eur s tým, že po prepisevozidla doplatí poškodenému zvyšnú sumu vo výške 300 eur, pričom obvinený už v čase dojednávaniakúpy vozidla nemienil svoj záväzok splniť riadne a včas a doplatok vo výške 300 eur poškodenému ani nezaplatil, čím ho uviedol do omylu a spôsobil mu škodu v celkovej výške 300 eur
Trest: súd uložil trest odňatia slobody na 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na 1 rok.
Zároveň uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 300 Eur.
(*informácie získané zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR)
Každý skutok je potrebné posudzovať individuálne. Niekedy rozhodujú malé detaily.
Máte otázku týkajúcu trestného činu podvodu alebo potrebujete právne služby? Kontaktujte ma.
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát
