Okamžité skončenie pracovného pomeru

Čo je okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Využíva sa v tých najzávažnejších prípadoch porušenia zákona, resp. práv a povinností v pracovnoprávnom vzťahu.

Rozlišujeme pritom to, kto dáva okamžité skončenie pracovného pomeru. Či ho dáva zamestnávateľ zamestnancovi, alebo zamestnanec zamestnávateľovi. Zákon pri oboch ustanovuje rôzne dôvody.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, čo znamená, že na jeho platnosť sa nevyžaduje súhlas (akceptácia) druhej zmluvnej strany.

Pracovný pomer končí v tomto prípade momentom účinného doručenia. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru teda neexistuje žiadna výpovedná doba.

Ako správne podať okamžité skončenie pracovného pomeru?

Podľa § 70 Zákonníka práce

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Akonáhle má okamžité skončenie pracovného pomeru zákonom predpísané náležitosti a formu a je riadne doručené, je platné. Bez ohľadu na to, či s ním druhá strana súhlasí alebo nie.

Jeho platnosť môže „napadnúť“ na súde žalobou na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o ktorej som písal v osobitnom článku – Žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Skončiť pracovný pomer okamžite je možné len z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.

Aké sú teda dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru?

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Zákonník práce ustanovuje v § 68 ods. 1 tieto dôvody:

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ má však zákonom danú lehotu, v ktorej môže okamžité skončenia pracovného pomeru doručiť. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Ak by doručil okamžité skončenie po daných lehotách, bolo by neplatné.

Kedy zamestnanec nemôže dostať okamžité skončenie pracovného pomeru?

Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce

Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer:

s tehotnou zamestnankyňou,
so zamestnankyňou na materskej dovolenke,
so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo
so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke,
s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo
so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

S týmito zamestnancami (okrem zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke) z dôvodov uvedených v § 68 odsek 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

Zákonník práce ustanovuje v § 69 ods. 1 a ods. 2 tieto dôvody:

Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

ods. 2 Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.

Aj zamestnanec má lehotu, v ktorej môže pracovný pomer skončiť okamžite. Podľa zákona tak môže urobiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Peňažná náhrada za okamžité skončenie pracovného pomeru

Zákon dokonca v § 69 ods. 4 ustanovuje peňažnú náhradu, ktorú môže zamestnanec požadovať od zamestnávateľa (aj na súde). Ide o akúsi sankciu za to, že zamestnanec bol v dôsledku porušenia zákona zo strany zamestnávateľa nútený pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má teda nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.