Odpor proti trestnému rozkazu

Čo je odpor proti trestnému rozkazu?

Odpor proti trestnému rozkazu je prostriedok procesnej obrany strany trestného konania (napr. obvineného) voči vydanému trestnému rozkazu.

Odpor nie je opravným prostriedkom.

Ako konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 2Tdo/39/2009 zo dňa 27.10.2009, odpor je len procesným prostriedkom, ktorý nevyvoláva prieskumné konanie rozhodnutia nadriadeným súdom. Strana konania ním len odmieta skrátenú formu tohto konania (trestný rozkaz, vydaný súdom), a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v § 355 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.

Ak odpor podáva obvinený alebo osoby, ktoré ho môžu podať v jeho prospech, väčšinou namieta nesprávnosť rozhodnutia čo do viny alebo trestu (prípadne oboch). Konkrétne námietky závisia od obsahu spisu a skutočností, ktoré v konaní doposiaľ boli preukázané.

Čo je trestný rozkaz?

Trestný rozkaz je skrátenou formou rozhodnutia, ktoré môže samosudca (bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní) vydať, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi. Bližšie je upravený v § 353 Trestného poriadku.

Kto môže podať odpor proti trestnému rozkazu?

Podľa § 355 Trestného poriadku odpor môže podať:

obvinený
poškodený (proti výroku, ktorým bola priznaná náhrada škody)
prokurátor
osoby, ktoré môžu v prospech obvineného podať odvolanie (príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
zúčastnená osoba (proti výroku o ochrannom opatrení)

Aká je lehota na podanie odporu proti trestnému rozkazu?

Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia.

Pozor si treba dať na zachovanie lehoty.

Podľa Trestného poriadku totiž osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr.

Čo sa stane po podaní odporu?

Ak bol odpor proti trestnému rozkazu podaný včas a oprávnenou osobou, potom samosudca rozhodne o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie.

Pozor! Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze.

Prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní sa trestný rozkaz ruší.

V opačnom prípade, teda ak sa odpor nepodá, prípadne sa podá po lehote alebo neoprávnenou osobou, sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356 Trestného poriadku.

Rovnako sa stane právoplatným aj dňom späťvzatia odporu. Áno, podaný odpor je možné vziať späť a dokonca je možné sa vzdať práva na podanie odporu.

Vyplýva to z § 355 ods. 8 Trestného zákona, podľa ktorého

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom.

Čo by mal obsahovať odpor proti trestnému rozkazu?

Odpor proti trestnému rozkazu by mal obsahovať označenie údajov podávajúcej osoby, teda napr. údaje obvineného v rozsahu meno, priezvisko, tvalý pobyt, dátum narodenia, ďalej označenie trestného konania (veci), spisovú značku konania, označenie súdu, ktorému sa adresuje. Ďalej by mal obsahovať odôvodnenie a základné námietky odôvodňujúce nesprávnosť trestného rozkazu. Napokon podpis a ideálne aj dátum.

Oplatí sa podávať odpor proti trestnému rozkazu?

To je veľmi individuálne a záleží to na okolnostiach prípadu. Niekto chce mať radšej istotu a súhlasí aj s trestom, ktorý mu bol daný v trestnom rozkaze, prípadne nechce riskovať, že po hlavnom pojednávaní dostane ešte prísnejší trest.

Ak ale má obvinený za to, že skutok nespáchal, prípadne skutok nie je trestným činom a pod. alebo vo veci nastali podľa jeho názoru procesné pochybenia, je vhodné uvažovať nad podaním odporu. Na hlavnom pojednávaní bude mať totiž priestor sa obhajovať a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom.

S tým Vám môže pomôcť advokát – obhajca. Viac si môžete prečítať v článku “Obhajca v trestnom konaní. Potrebujem ho?“