Obnova konania v trestnom konaní – čo to je?
Obnova konania v trestnom konaní je vo všeobecnosti mimoriadnym opravným prostriedkom. Mimoriadnym preto, pretože ním možno požadovať zmenu už právoplatného rozhodnutia súdu. Upravuje ho § 393 a nasl. Trestného poriadku, podľa ktorého:
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.
Potom, čo je rozhodnutie v trestnom konaní právoplatné, je konečné a záväzné pre všetky strany konania, ako aj pre súd. Prostredníctvom obnovy konania je možné požadovať zmenu takéhoto rozhodnutia.
Kedy a za akých okolností?
Podmienky obnovy konania v trestnom konaní
Obnovou konania sa majú naprávať skutkové, no nie právne pochybenia.
Podmienkou obnovy konania je, aby vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy súdu, alebo prokurátorovi (ak rozhoduje prokurátor) skôr neznáme.
Skutočnosť skôr neznáma:
Ide napr. o skutočnosti, ktoré v trestnom konaní neboli zisťované, prípadne neboli predmetom dokazovania. Nie je ani tak podstatné, či o týchto skutočnostiach vedel odsúdený (obvinený), ale či o nich vedel súd, resp. orgány činné v trestnom konaní, resp. boli zistiteľné zo spisu. Nemôže ísť ani o skutočnosti, ktoré napr. súd nesprávne vyhodnotil.
Zároveň však tieto nové skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme musia buď samy o sebe, alebo v spojení s doterajšími skutočnosťami, alebo dôkazmi, odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo vydané.
Na základe týchto nových dôkazov, či skutočností, ktoré súdu (prokurátorovi) neboli skôr známe, je možné požadovať napr. zmenu rozhodnutia o vine, prípadne zmenu rozhodnutia o treste, prípadne rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania, alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Za skutočnosť skôr neznámu sa podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku považuje napr. aj:
– rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
– strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Dôvodom povolenia obnovy konania môže byť podľa § 394 ods. 5 Trestného poriadku aj to, že právoplatným rozsudkom sa zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením ich povinnosti spáchal trestný čin.
Dôvodom obnovy trestného konania tak vo všeobecnosti (zjednodušene povedané) môže byť:
- skutočnosť, súdu (prokurátorovi) skôr neznáma
- rozhodnutie ESĽP
- strata účinnosti právneho predpisu
- dôkaz, súdu (prokurátori) skôr neznámy
- trestný čin policajta, prokurátora, sudcu, alebo prísediaceho v pôvodnom trestnom konaní, ktorým porušili ich povinnosti
Aké rozhodnutia je možné obnovou konania „napadnúť“?
Návrhom na povolenie obnovy konania je možné žiadať zmeniť:
- právoplatný rozsudok
- právoplatný trestný rozkaz
- právoplatné uznesenie súdu o zastavení trestného stíhania,
- právoplatné uznesenie súdu podmienečnom zastavení trestného stíhania
- právoplatné uznesenie súdu podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
- právoplatné uznesenie prokurátora o zastavení trestného stíhania,
- právoplatné uznesenie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania
- právoplatné uznesenie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
Kto môže podať návrh na povolenie obnovy trestného konania?
To upravuje § 396 Trestného poriadku. Obnovu konania je možné povoliť len na návrh osôb uvedených v zákone, pričom návrh môže smerovať v prospech aj neprospech obvineného. V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy trestného konania podať len prokurátor.
Ak však obvinený zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho, trestnosť jeho činu zanikla, alebo sa naňho vzťahuje amnestia prezidenta, nemôže prokurátor v jeho neprospech podať návrh na povolenie obnovy trestného konania konania.
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie (§ 307 Trestného poriadku). Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania.
Návrh na povolenie obnovy trestného konania v prospech obvineného môžu urobiť oprávnené osoby dokonca aj po smrti obvineného.
Dokonca, podľa § 396 ods. 4 Trestného poriadku ak sa súd alebo iný štátny orgán dozvie o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.
Kto o návrhu na povolenie obnovy trestného konania rozhoduje?
O návrhu na povolenie obnovy trestného konania rozhoduje jedine súd.
Súd návrh posúdi podľa obsahu a pokiaľ zistí, že ho podala neoprávnená osoba, prípadne smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému zákon nedovoľuje podať návr na povolenie obnovy trestného konania, alebo ak je návrh neprípustný podľa § 395 Trestného poriadku, v takom prípade návrh bez ďalšieho odmietne.
Ak návrh neodmietne, potom ho preskúma a na verejnom zasadnutí rozhodne, či mu vyhovie, alebo ho zamietne.
Rozhodnutie súdu o návrh na povolenie obnovy trestného konania
Súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania, teda podmienky, ktoré definuje Trestný poriadok v § 394. Ak súd návrh na povolenie obnovy trestného konania neodmietne, ani nezamietne, potom mu vyhovie.
Ak súd vyhovie návrhu na povolenie obnovy trestného konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania, ak to považuje za potrebné na objasnenie veci a doplnenie dokazovania pred súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami.
Podľa § 401 Trestného poriadku:
Ak súd povolí obnovu konania v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu konania aj v ich prospech.
Čo bude nasledovať po povolení obnovy konania?
V prípade, ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa pokračuje v prípravnom konaní.
V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania
Ak sa povolila obnova len v prospech obvineného nesmie mu byť novým rozsudkom uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku.
Zhrnutie
Predtým, než sa rozhodne obvinený žiadať o povolenie obnovy trestného konania je potrebné preskúmať, či nová skutočnosť, alebo dôkaz má vôbec šancu odôvdniť takýto návrh, alebo nie.
Následne je potrebné spísať návrh na povolenie obnovy konania so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon. Na verejne zasadnutie, ktoré nariaďuje súd je potrebné sa dostatočne dobre pripraviť, pretože ani dobre spísaný návrh nemusí byť ešte garanciou úspechu. Prokurátorovi sa môže podariť súd presvedčiť o tom, aby návrhu nevyhovel. Voči takémuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť, pričom túto je nevyhnutné dostatočne dobre odôvodniť.
V súčasnosti sa klienti často pýtajú najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z.z., ktorým sa zrušili niektoré ustanovenia Trestného zákona o prepadnutí majetku (§ 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona). Tieto ustanovenia bez ďalšieho „trestali“ odsúdených prepadnutím ich majetku bez ohľadu na to, či tento majetok nadobudli nelegálne, alebo legálne (napr. dedením, prostredníctvom hypotéky, darovaním a pod.).
Ak sa uvažujete nad obnovou Vášho právoplatne skončeného trestného konania a máte za to, že existuje dôvod obnovy konania, no nie ste si istý, napíšte mi a pozrieme sa na to.
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát (obhajca)
