Dovolanie

Dovolanie v civilnom konaní

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok upravený v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len ako „CSP“)

Dovolanie nie je ďalším odvolaním. Podáva sa len vo výnimočných prípadoch, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že sa zaraďuje práve medzi mimoriadne opravné prostriedky. Na jeho podanie je potrebné splniť veľmi prísne kritériá a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností, či dôvodov.

Aké sú podmienky a postup pri podaní dovolania, si rozoberieme v tomto článku.

Kto môže podať dovolanie?

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Podľa § 429 CSP

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Zastúpený advokátom dovolateľ byť nemusí ak:

a) dovolateľom je fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona je zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Lehota na podanie dovolania

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu.

Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Náležitosti dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) uvedie,

– proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

– v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

– z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

– čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolací dôvod sa musí vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie musí obsahovať všetko, čo vyžaduje zákon a po obsahovej stránke musí byť formulované kvalifikovane. Práve preto zákon vyžaduje, aby dovolanie spísala a podala len právne kvalifikovaná osoba.

Prípustnosť dovolania

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa.

V právnej teórii sa rozlišujú v podstate 2 okruhy prípustnosti dovolania. Dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre vady zmätočnosti:

Podľa § 420 CSP

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci:

Podľa § 421 CSP

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia.

Dovolanie je vo všeobecnosti prípustné len z právnych dôvodov a nie z dôvodoch skutkových (čo, kedy, ako a prečo sa stalo). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy prvej a druhej inštancie a nemá právo ho dopĺňať, či meniť. Dovolací súd skúma rozhodnutie len po právnej stránke.

Dovolacie dôvody

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací dôvod podľa § 431 CSP – vady zmätočnosti

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod podľa § 432 CSP – nesprávne právne posúdenie veci

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Aký je rozdiel medzi dovolacími dôvodmi a dôvodmi prípustnosti dovolania?

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania. I keď na seba nadväzujú.

Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Napr. nie je viazaný tým, či podľa dovolateľa ide o právnu otázku, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo ide o otázku, ktorá je rozhodovaná rozdielne. Toto posudzuje výlučne dovolací súd bez ohľadu na argumentáciu dovolateľa.

Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Uvedené konštatoval a judikoval aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, podľa ktorého:

„Z uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania neurčuje dovolateľ, ale vyplýva priamo z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Rovnako tak určenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade procesne prípustné, nepatrí do rúk dovolateľa. Záver, či je podané dovolanie procesne prípustné, môže uskutočniť výlučne dovolací senát najvyššieho súdu. Uvedené znamená, že dovolací súd nie je viazaný tým, čo uvedie dovolateľ vo vzťahu k jeho subjektívnemu pocitu o prípustnosti dovolania, a už v žiadnom prípade za súčasnej právnej úpravy nemôže posudzovanie prípustnosti dovolania v prípade dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 432 C. s. p. obmedziť len na konkrétne písmeno obsiahnuté v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., ktoré v dovolaní označil dovolateľ. Prístup, kedy sa dovolací súd – za predpokladu, že dovolací dôvod je vymedzený v súlade so zákonom (s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p.) – pri posudzovaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na to, či je podané dovolanie prípustné podľa zákonného ustanovenia uvedeného dovolateľom, resp. kedy v uznesení o odmietnutí dovolania skonštatuje, že dovolateľ označil nesprávne zákonné ustanovenie o prípustnosti dovolania, keď dovolanie malo byť prípustné podľa iného zákonného ustanovenia, považuje veľký senát obchodnoprávneho kolégia za aktuálne účinnej právnej úpravy za nesprávny, keď v konečnom dôsledku môže dôjsť k neprípustnému odmietnutiu spravodlivosti.„

Podobne to konšatoval Veľký senát Najvyššieho súdu SR aj v rozhodnutí. sp.zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021.

Rovnako sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 644/2021 zo 14. decembra 2021)

„V prípade dovolania podaného pre právne posúdenie veci môže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na neexistencii dovolacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže dovolací súd nie je viazaný konkrétne označenými dôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

Zákonom ustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie (§ 432 CSP), resp. pre existenciu vád zmätočnosti (§ 431 CSP) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o rozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe (I. ÚS 643/2017). Pokiaľ dovolateľ označí len jeden z nich, nemôže dovolací súd sám vykonať dovolací prieskum aj z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania zakladajúcich sťažovateľom neoznačený dovolací dôvod.“

Môže sa dovolanie podať z viacerých dôvodov?

Áno môže, ale k tomu je potrebné pristupovať veľmi výnimočne a zodpovedne. Ako konštatoval Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VCdo/1/2018 zo dňa 21.03.2018, podľa ktorého:

„Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná.“

Rovnako je možná aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. apríla 2018 uviedol:

„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.„

Rozhodnutie o dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd

Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie.

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428,

e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo

f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

Ak dovolanie dovolací súd neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné).

Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší.

Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu

Dosiahnutie kladného rozhodnutia v podobe zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, či súdu prvej inštancie je veľmi náročné. Najvyšší súd posudzuje dovolania veľmi prísne a vyhovie skôr dovolaniam, ktoré riešia skutočnosti zásadné pre právnu prax a jej vývoj (pokiaľ nejde o vady zmätočnosti). Dovolaním tak možno riešiť len skutočne veľmi vážne pochybenia.

Kvalitne spracované dovolanie môže zvýšiť šancu na úspech pred dovolacím súdom. To, či je dovolanie dôvodné, alebo nie a či dôvody v ňom uvádzané sú skutočne závažné, a teda či napokon uspeje však závisí od právneho posúdenia a názoru Najvyššieho súdu SR.