Dohoda o skončení pracovného pomeru

Dohoda o skončení pracovného pomeru nie je výpoveď!

Dohoda o skončení pracovného pomeru je jedným zo spôsobov (dôvodov) skončenia pracovného pomeru. Viac o skončení pracovného pomeru vo všeobecnosti si môžete prečítať v článku „Skončenie pracovného pomeru„.

Ľudia si žiaľ bežne zamieňajú pojmy výpoveď a dohoda o skončení pracovného pomeru. Nič také, ako výpoveď dohodou neexistuje. Výpoveď je jednostranný právny úkon, pri ktorom pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby a na jej platnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany.

Dohoda o skončení pracovného pomeru, ako už z názvu vyplýva, musí obsahovať zhodu zamestnávateľa a zamestnanca na tom, že pracovný pomer končí. Je to teda dvojstranný právny úkon, pri ktorom pracovný pomer končí dohodnutým dňom.

Ako skončiť pracovný pomer dohodou?

Dohodu u skončení pracovného pomeru upravuje § 60 Zákonníka práce, podľa ktorého

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Dohoda o skončení pracovného pomeru a odstupné

Pri dohode o skončení pracovného pomeru vzniká nárok na odstupné. Ale nie za každých okolností.

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru nárok na odstupné vznikne len v 2 situáciách:

1. Odstupné priznáva zamestnancovi priamo zákon (§ 76 ods. 2 Zákonníka práce)

2. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú na odstupnom mimo dôvodov uvedených v zákone (§ 76 ods. 2 Zákonníka práce).

Zákon priznáva zamestnancovi nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou len v týchto prípadoch:

pracovný pomer sa končí dohodou z dôvodu

1. zrušenia zamestnávateľa alebo premiestnenia zamestnávateľa a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce (§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce)

2. nadbytočnosti zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce)

3. zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu

Výška odstupného je najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnancovi priznáva nárok na odstupné priamo zákon, zamestnávateľ nemá na výber a je povinný mu ho vyplatiť. Ak nárok na odstupné zákon zamestnancovi nepriznáva, je na zamestnávateľovi, či bude ochotný mu odstupné vyplatiť. Nárok však môže upravovať napr. aj kolektívna zmluva (pokiaľ bola prijatá)-.

Výška odstupného môže byť aj vyššia, pokiaľ sa na tom zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú.

Na čo si dať pozor pri dohode o skončení pracovného pomeru dohodou?

Nikdy nepodpisujte dohodu v strese a pod nátlakom! Nikdy!

To je základná a azda najdôležitejšia rada.

Zákon nehovorí o tom, že zamestnanec má nejaký čas na premyslenie. Ale je úplne bežné a korektné, ak druhá strana poskytne návrh zmluvy druhej strane k prečítaniu a ak poskytne tiež dostatok času, aby sa rozhodla.

Ak na Vás niekto nalieha, aby ste rýchlo podpísali dohodu, majte sa na pozore. Môže niečo skrývať, alebo sa Vás môže snažiť ukrátiť.

Často sa stretávam s tým, že ľudia podpíšu dohodu o skončení pracovného pomeru a nevedia, že im vzniká aj nárok na odstupné. Zamestnávateľ im to však niekedy zamlčí alebo „zahrá“ do stratena a zamestnanec podpíše, že všetky nároky medzi ním a zamestnávateľom sú vysporiadané. Čo však nemusí byť pravda. I keď nárok ako taký nezanikne, zamestnanec potom ťahá za kratší koniec pri dokazovaní.

Ľudia tiež nevedia, že ak sa pracovný pomer končí formou dohody o skončení pracovného pomeru (§ 60), v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná pod nátlakom a vyhrážkami je neplatná a možno ju napadnúť na súde žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Neplatnou je tiež aj dohoda, ktorú zamestnanec podpíše v omyle, ktorý v ňom vyvolal zamestnávateľ, keď mu uviedol, že pre neho nemá prácu a je nadbytočný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/123/2011, zo dňa 30.01.2012).

Treba sa však pripraviť na pomerne zložité dokazovanie.

Žaloba na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru

Ak sa zamestnanec domnieva, že dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná tak podľa § 79 Zákonníka práce môže podať žalobu na určenie neplatnosti skončenia takéhoto pracovného pomeru:

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.

(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Neplatná dohoda o skončení pracovného pomeru

Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa podľa § 80 Zákonníka práce postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

Žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je možné podať v lehote 2 mesiacov.

Najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu.

Podľa § 77 Zákonníka práce

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

Skončenie pracovného pomeru dohodou má viacero nástrah, ktoré si ľudia často neuvedomujú.