Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona

Zákon pri dedení rozlišuje dva právne dôvody, resp. tituly (spôsoby), podľa ktorých je možné dediť. A to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Možná je aj ich kombinácia.

Vyplýva to z § 461 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Pokiaľ poručiteľ zanechal platný závet, potom sa dedí podľa neho a dedenie zo zákona neprichádza do úvahy. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona.

Dedenie zo zákona sme rozoberali v osobitnom článku „Dedenie zo zákona„.

V tomto článku sa budeme venovať dedeniu zo závetu, ktoré je upravené v § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Dedenie zo závetu má svoje pravidlá

Na to, aby mohol dedič dediť podľa závetu musí byť závet platný, pričom rozlišujeme formálne a obsahové náležitosti závetu. Tie závisia aj od toho, o aký druh závetu sa jedná.

Podľa § 476 Občianskeho zákonníka

(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Čo by mal závet obsahovať?

Závet, ako každý právny úkon musí obsahovať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda musí byť určitý a zrozumiteľný, nemal by byť v rozpore so zákonom, ani ho obchádzať a mal by byť v súlade s dobrými mravmi.

Ďalej by mal poručiteľ v závete ustanoviť dedičov, prípadne určiť ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť z jeho majetku. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa zákona, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; to však neplatí pre ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka.

Závet ďalej musí rešpektovať ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný!

Následne rozlišujeme o aký druh závetu sa jedná.

Druhy závetov

Zákon pozná 3 druhy závetov:

1. Holografný závet (napísaný vlastnou rukou)

Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný!

2. Alografný závet (nenapísaný vlastnou rukou)

Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice

Poručiteľ sa môže rozhodnúť, že závet spíše pred notárom, a to vo forme notárskej zápisnice. Okrem náležitostí uvedených v Občianskom zákonníku musí takýto závet (notárska zápisnica) spĺňať aj podmienky uvedené v Notárskom poriadku.

Ak by napr. dieťa mladšie ako 15 rokov chcelo spísať závet, môže tak urobiť, ale len vo forme notárskej zápisnice.

Vo forme notárskej zápisnice môžu závet spísať napr. aj nepočujúce osoby, nie je to však povinnosť.

Môžu závet spísať zdravotne znevýhodnené osoby a deti?

Áno, avšak len za sprísnených podmienok.

Dieťa môže zriadiť závet len ak je staršie ako 15 rokov a môže tak urobiť len vo forme notárskej zápisnice.

Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

Osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom mus pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

Dedenie zo závetu – kto môže byť svedkom?

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.