Bránenie v styku s dieťaťom. Čo mám robiť?

Bránenie v styku s dieťaťom

Bránenie styku s dieťaťom sa žiaľ v praxi vyskytuje pomerne často. Spúšťačom môžu byť rôzne dôvody. Najčastejšie je to rozchod, prípadne rozvod.

Faktom však ostáva, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a starať sa o neho, nie sú pre dieťa hrozbou, potom majú obaja úplne rovnaké rodičovské práva a povinnosti.

Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Obaja rodičia musia konať v najlepšom záujme dieťaťa a žiaden z rodičov si nemôže svojvoľne uzurpovať právo rozhodovať o tom, či druhý rodič má alebo nemá právo sa s dieťaťom stretávať.

Ak jeden z rodičov bezdôvodne bráni druhému rodičovi v starostlivosti a styku s dieťaťom, porušuje tým jeho právo. Pozor, pod bezdôvodným bránením rozumieme ak rodič nemá relevantný a preukázateľný právny dôvod. Dôvody môže mať samozrejme rodič rôzne. Často je to žiaľ aj pomsta. Iné je, ak jeden rodič napr. dieťa nedajbože týra, alebo inak psychicky, či fyzicky ohrozuje. Vtedy je bránenie v styku pochopiteľné, ale i tak by o tom mal rozhodnúť súd. Brániť v styku s dieťaťom len preto, že sa rodičia rozišli, cítia voči sebe averziu, zlosť a chcú sa jeden druhému mstiť, nie je dôvodom pre bránenie v styku.

Žiaľ nie je ničím výnimočným, ak sa jeden rodičov jedného dňa rozhodne, s dieťaťom sa odsťahovať. Bez dohody s druhým rodičom. Niekedy sa rodič odsťahuje k rodičom, prípadne do nájmu, inokedy zase nedá ani vedieť, kde je. Niekedy bráni v styku s dieťaťom absolútne, a teda neumožňuje žiaden styk. Niekedy rozhoduje o tom, v akom rozsahu druhému rodičovi „dovolí“ byť s dieťaťom.

Neuvedomuje si však to, že dieťa potrebuje oboch rodičov a v konečnom dôsledku bude dieťa trpieť najviac.

Čo však môže spraviť rodič, ktorému druhý rodič bráni v kontakte alebo neumožňuje taký kontakt, aký by rodič chcel?

Prvý krok? – Skúste sa dohodnúť

Skúste sa dohodnúť. Urobte to pre dieťa. To je vždy najrýchlejšie a najjednoduchšie riešenie. Napíšte druhému rodičovi, kde je, či je dieťa v poriadku, že sa s ním chcete stretávať a navrhnite dohodu. Skúste komunikovať vecne a rozprávať sa o dieťati. Dožadujte sa svojho práva na styk a skúste nájsť kompromis.

Tu platí, že síce ste prestali byť partnermi, či manželmi, ale nikdy neprestanete byť rodičmi.

Ak dohoda nie je možná, potom Vám žiaľ neostane nič iné, len sa styku domáhať na súde.

Druhý krok? – Súdne rozhodnutie

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Či už ide o rodičov, ktorí sú manželmi, alebo o rodičov, ktorí neuzavreli manželstvo a žijú (žili) v partnerskom zväzku, platia ustanovenia § 35 ods. 1 Zákona o rodine, v spojení s § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine. Tie síce doslova upravujú situáciu týkajúcu sa manželov a rozvodu, avšak ako hovorí zákon, použijú sa primerane, aj na ostatné prípady.

Z týchto ustanovení, najmä § 24 a § 25 Zákona o rodine vyplýva, že súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd môže zveriť dieťa do osobnej (výlučnej) starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti, alebo spoločnej starostlivosti rodičov. V tomto článku sa venujeme situácii, keď jeden rodič druhému bráni v styku s dieťaťom.

Styk sa upravuje v prípade, ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ako požiadať súd o úpravu styku?

Návrh na úpravu styku + Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

Ak požadujete „len“ styk s dieťaťom a nie aj zverenie dieťaťa do starostlivosti (do osobnej, striedavej, alebo spoločnej), potom by ste mali na súd podať návrh na úpravu styku.

Súd musí posúdiť návrh, dôkazy a po vykonanom dokazovaní rozhodne. Konanie môže trvať mesiace a dovtedy Vám druhý rodič môže brániť v styku a priepasť medzi Vami a dieťaťom sa môže zväčšovať. Zvlášť ak ide o dieťa nízkeho veku.

V takom prípade odporúčam podať s návrhom na úpravu styku (vo veci samej) aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budete žiadať upraviť styk dočasne v určitom rozsahu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (v hlavnom konaní). Nečakajte, že súd Vám v neodkladnom opatrení určí rovno taký styk, aký požadujete. Aj súd musí mať istotu, že dieťa bude vychovávané v stabilnom prostredí. Neodkladné opatrenie je tu na zachovanie pravidelného kontaktu s dieťaťom, keďže Vám to druhý rodič neumožňuje.

Oveľa podstatnejšie je rozhodnutie vo veci samej (po vykonanom dokazovaní).

Konečná podoba starostlivosti o dieťa, resp. samotnej úpravy styku s dieťaťom bude výsledkom dokazovania a rozhodne o nej súd tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a zároveň boli dodržané práva oboch rodičov.

Aj v tomto konaní musíte preukázať svoje tvrdenia, preto odporúčam mať dôkazy. Nedajte len na ústne dohody a sľuby. O všetkom sa komunikujte písomne, aby ste mali dôkaz.

Treba sa obrniť trpezlivosťou a o svoje rodičovské práva bojovať. Iste, druhý rodič nesmie Vaše práva porušovať a nemal by Vám brániť v styku s dieťaťom, lenže nakoľko nežijeme v ideálnom svete, niekedy sa svojich práv musíte domáhať na súde.

Nevzdávajte to, snažte sa o kontakt s dieťaťom, majte dôkazy, snažte sa stále komunikovať s druhým rodičom vecne (aj keď to on nerobí), všetko, čo robíte, robte pre dieťa. Výsledok sa dostaví.

Tieto konania sú často veľmi psychicky a emočne náročné a človek v takom prípade nevie niekedy uvažovať „triezvo“.