Výpoveď zo zdravotných dôvodov

Chorobám, či zraneniam sa žiaľ niekedy vyhnúť nedá. Zdravotné ťažkosti majú niekedy vplyv aj na pracovný pomer. Zamestnanec, ktorý bol doposiaľ spôsobilý na výkon doterajšej práce môže v dôsledku zdravotných dôvodov stratiť túto spôsobilosť. Aký to má vplyv na ďalšie trvanie pracovného pomeru? A má zamestnanec nárok na odstupné?

Výpoveď zo zdravotných dôvodov je upravená v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého:

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov:

– ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Aký je postup pri zistení zdravotných dôvodov?

Treba zdôrazniť, že na to, aby boli zdravotné dôvody právne relevantné pre uplatnenie vyššie uvedeného výpovedného dôvodu musí sa jednať o dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, resp. nemožnosť ju vykonávať pre chorobu z povolania, alebo ohrozenie takouto chorobou a pod.

Nestačí len krátkodobá strata spôsobilosti, napr. chrípka, či menší úraz. Podľa ustálenej praxe rovnako nestačí, ak lekár v odporúčaní, či v lekárskej správe uvedie, že práca je pre zamestnanca nevhodná.

Lekár by mal vystaviť riadny lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, a to podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti

Ak zamestnanec bude disponovať takýmto posudkom, mal by tento predložiť zamestnávateľovi. Následne má zamestnávateľ určité povinnosti.

Ako by mal postupovať zamestnávateľ po predložení lekárskeho posudku o nespôsobilosti na výkon doterajšej práce

V prvom rade by mal bezodkladne preradiť zamestnanca na výkon inej vhodnej práce, ktorá bude zodpovedať dohodnutému druhu práce a najmä aktuálnej zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, a to podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Pokiaľ to zamestnávateľ neurobí, zamestnanec je podľa judikatúry dokonca odmietnuť výkon doterajšej práce, resp. takéto odmietnutie sa nebude považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Samozrejme to vždy bude vecou dokazovania a bude záležať na okolnostiach prípadu.

Ak zamestnávateľ zamestnanca preloží na výkon inej vhodnej práce, potom pracovný pomer pokračuje a nie je nutné uplatňovať výpovedný dôvod, teda dávať výpoveď.

Ak však zamestnávateľ takouto inou vhodnou prácou nedisponuje, potom má 2 možnosti.

1. zamestnancovi dá výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) alebo sa s ním dohodne na skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

2.zamestnancovi nedá výpoveď, čo však znamená, že zamestnanec nie je povinný pokračovať vo výkone doterajšej práce (pretože na ňu nie je spôsobilý podľa lekárskeho posudku), avšak má nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa podľa§ 142 ods. 3 Zákonníka práce

Pokiaľ nechce zamestnávateľ platiť náhradu mzdy zamestnancovi a nemá pre neho inú vhodnú prácu, potom by mal v súlade so zákonom buď dať zamestnancovi výpoveď alebo sa s ním dohodnúť na skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. V oboch prípadoch, teda aj pri výpovedi zo strany zamestnávateľa aj pri dohode o skončení pracovného pomeru, vzniká zamestnancovi nárok na odstupné.

Výpoveď zo zdravotných dôvodov a odstupné

Pokiaľ zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď zo zdravotných dôvodov alebo sa s ním dohodne na skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, má zamestnanec nárok na odstupné. Jeho výška závisí od toho, akou formou je pracovný pomer ukončený. Či výpoveďou alebo dohodou. Pozor, platí to však len ak ide o dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu (odporúčam porovnať § 63 ods. 1 písm. c) a § 76 ods. 1, 2 Zákonníka práce).

Ak výpoveď dá sám zamestnanec, nemá nárok na odstupné!

Odstupné je upravené v § 76 Zákonníka práce a viac sa o ňom dočítate v osobitnom článku s názvom „Odstupné„.