Výpoveď zo strany zamestnanca

Výpoveď je jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je jednostranný právny úkon, čo znamená, že na jeho platnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany (zamestnávateľa).

Ako každá výpoveď, aj výpoveď zo strany zamestnanca musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Z akých dôvodov môže zamestnanec dať výpoveď?

Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu aj bez udania dôvodu. Ustanovuje to § 67 Zákonníka práce:

Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Aká je výpovedná doba? Kedy skončí pracovný pomer?

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce

Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákon ustanovuje “inak” v § 62 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výpoveď zo strany zamestnanca a odstupné

Ak výpoveď dáva zamestnanec, nemá zo zákona nárok na odstupné.

Výpoveď zo strany zamestnanca a zákaz výpovede?

Častou otázkou je, či v prípade, ak výpoveď dáva zamestnanec, platí pre neho ochranná doba a zákaz výpovede, podľa § 64 Zákonníka práce.

Odpoveď je, že ak výpoveď dáva zamestnanec, nevzťahuje sa na neho § 64 a zákaz výpovede. Ten platí len v prípade, ak výpoveď dáva zamestnancovi zamestnávateľ podľa § 63 Zákonníka práce.

Čo ak zamestnanec prestane chodiť do práce počas výpovednej doby? Pozor na “pokutu”.

V praxi si zamestnanci myslia, že ak dajú výpoveď, nemusia už do práce chodiť. To nie je pravda. Pracovný pomer končí až uplynutím výpovednej doby. Počas výpovednej doby ešte trvá pracovný pomer, a teda aj všetky práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. A aj povinnosť chodiť do práce.

Ak by zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce, potom mu môže zamestnávateľ vykázať absencie a skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Tiež od neho môže žiadať náhradu škody.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce môže zamestnávateľ žiadať v určitom prípade aj finančnú náhradu.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.