Započítanie daru v dedičskom konaní (kolácia)

Čo je započítanie daru v dedičskom konaní (kolácia)?

Započítanie daru v dedičskom konaní (kolácia) je právny inštitút, ktorý sa využíva v dedičskom konaní na dosiahnutie spravodlivého rozdelenia majetku poručiteľa.

Upravuje ho Občiansky zákonník v § 484, podľa ktorého:

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Koláciou sa má dosiahnuť určitá spravodlivosť pri vyporiadaní dedičstva. Nejde však len čisto o dar, ako taký (nadobudnutý podľa darovacej zmluvy). Zákon hovorí o “tom, čo dedič od poručiteľa bezplatne dostal”. Povahu takéhoto bezplatného plnenia musí notár posudzovať notár v každom prípade individuálne.

Rozlišujeme však medzi situáciou, keď sa dedí zo zákona a keď sa dedí zo závetu.

Započítanie daru v dedičskom konaní (kolácia) pri dedení zo zákona

Pri dedení zo zákona musí notár koláciu zohľadniť automaticky z úradnej povinnosti.

Započítanie daru v dedičskom konaní (kolácia) pri dedení zo závetu

Pri dedení zo závetu notár koláciu vykoná len v prípade, ak na to dal poručiteľ pokyn (príkaz).

Notár však má právo koláciu pri dedení zo závetu vykonať aj v prípade, ak na to síce poručiteľ príkaz nedal, ale pokiaľ by dar nezohľadnil, boli by iní dedičia oproti obdarovanému dedičovi neoprávnene znevýhodnení.

Ako sa určuje hodnota daru pri započítaní daru v dedičskom konaní?

Na uvedené poskytuje odpoveď judikatúra. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/40/2017 zo dňa 26.07.2018 uviedol:

“Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča. Pri intestátnej postupnosti (pri dedení zo zákona) dochádza k započítaniu ex offo.

Pri započítaní v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hodnota toho, čo niektorý z dedičov obdržal od poručiteľa počas jeho života ako dar nad rámec obvyklého darovania, pripočíta k celkovej hodnote zanechaného majetku poručiteľa, zo súčtu týchto hodnôt sa vypočíta výška podielu zo zákona a od takto určeného podielu sa obdarovanému dedičovi odpočíta to, čo je predmetom zápočtu.

Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva. Všeobecnou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by v danom mieste a čase (obdarovania) bolo možné obstarať rovnakú (obdobnú) vec v závislosti od ponuky a dopytu.”

Po zohľadnení darovania sa tak môže stať, že dedič, ktorý od poručiteľa niečo bezplatne dostal (a nešlo o obvyklé darovanie) nedostane z dedičstva nič, prípadne bude jeho podiel nižší.

V praxi ide často o prípady, kedy sa poručiteľ rozhodne darovať nehnuteľnosť jednému z detí. Niekedy sa to poručiteľ a obdarovaný budúci dedič snažia “maskovať” tak, že uzavrú fiktívnu kúpnu zmluvu s kúpnou cenou za 1 euro, či podobnou, hodnote veci neprimeranou, cenou.

V takom prípade sa však môže jednať o simulovaný právny úkon, ktorý neplatí a platí úkon, ktorý sa snažili zakryť, teda darovacia zmluva. Každý prípad však musíme skúmať osobitne.