Odmietnutie dedičstva

Odmietnutie dedičstva – ako sa vzdať dedičstva?

Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti poručiteľa. Rozhodnutie notára v rámci dedičského konania túto skutočnosť len potvrdzuje (deklaruje).

Dedič má však právo dedičstvo odmietnuť. Dôvody odmietnutia môžu byť rôzne a závisia od vôle dediča. Môže ísť napr. o nezáujem čokoľvek po poručiteľovi dediť, prípadne môže byť cieľom vyhnúť sa dlhom po poručiteľovi.

Odmietnutie dedičstva a postup upravuje Občiansky zákonník v § 463 a nasl. a Civilný mimosporový poriadok v § 189.

Dedičstvo je možné odmietnuť dvoma spôsobmi:

1. ústnym vyhlásením na súde (pred notárom povereným prejednaním dedičstva)

2. písomným vyhlásením o odmietnutí dedičstva

Dedičstvo môže za dediča odmietnuť aj jeho splnomocnený zástupca. Musí však mať splnomocnenie, ktoré ho splnomocňuje vyslovene aj na takýto úkon.

Pozor!

K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva. Preto sa dedič vždy musí rozhodnúť, či si dedičstvo ponecháva (prijíma) alebo či ho odmieta. V celosti.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.

Odmietnutie dedičstva – dokedy možno dedičstvo odmietnuť?

Podľa § 464 Občianskeho zákonníka

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

Súd, teda konkrétne súdom poverený notár (súdny komisár) je povinný dediča o práve na odmietnutie dedičstva upovedomiť.

Postup súdu (notára) pri upovedomení dediča o jeho dedičskom práve a práve dedičstvo odmietnuť upravuje § 189 Civilného mimosporového poriadku:

(1) Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2) Upovedomenie vrátane poučenia podľa odseku 1 vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon; ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa nepoužije.

(3) Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť podľa odseku 2, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť podľa odseku 2 napriek potrebným šetreniam, sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy.

Ako vyplýva zo zákona, ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas. Verejná vyhláška sa doručí ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Verejná vyhláška môže byť zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa potom pri prejednaní dedičstva neprihliada.

Kedy nemôže dedič dedičstvo odmietnuť?

Dedič nemôže odmietnuť dedičstvo vtedy, ak dal svojím počínaním najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. V praxi môže ísť napr. o také situácie, kedy dedič užíva poručiteľov majetok po jeho smrti, ako keby bol vlastníkom. Vždy sa to však posudzuje individuálne.

Judikatúra napr. uvádza:

Najvyšší súd ČR, sp. zn. 21Cdo 2149/2009: „Odmietnuť dedičstvo nemôže ten dedič, ktorý svojím konaním (je irelevantné, či úmyselne alebo neúmyselne) už dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Počínaním, ktorým dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť, sa podľa judikatúry súdov rozumie také správanie dediča, ktorým sa k poručiteľovmu majetku alebo k jeho časti (napr. k jednotlivej veci) prejavuje ako jeho vlastník (k poručiteľovmu majetku alebo jeho časti sa teda správa ako k vlastnému majetku) alebo z ktorého je inak nepochybné, že mieni ako dedič vstúpiť do poručiteľových práv a povinností (teda sa stať ako dedič poručiteľovým právnym nástupcom), prípadne, že vystupuje ako osoba, ktorej patrí dedičské právo po poručiteľovi, napríklad sa ako dedič zo zákona vyjadruje v konaní o dedičstve k platnosti závetu a pod.

Za také počínanie nemožno považovať správanie dediča, ktorým sa len informoval o stave majetku a dlhov poručiteľa; konanie smerujúce k odvráteniu hroziacej škody na poručiteľom zanechanom majetku (úschova vecí, ošetrovanie a kŕmenie poručiteľom chovaných zvierat, zber ovocia a podobne), ani obstaranie poručiteľovho pohrebu.

Počínaním vylučujúcim odmietnutie dedičstva je, naopak, úkon, ktorým spochybnil dedičské právo iných osôb, ktorým uplatnil nárok neopomenuteľného dediča, ktorým požiadal súd o povolenie predaja veci patriacej do dedičstva a pod.“

Čo by malo obsahovať odmietnutie (vzdanie sa) dedičstva?

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva by malo obsahovať údaje dediča, označenie dedičského konania, teda označenie notára, spisovú značku, označenie poručiteľa. Následne by v jeho texte malo byť uvedené, kedy sa dedič dozvedel o svojom práve dedičstvo odmietnuť (kedy bol o práve odmietnuť dedičstvo upovedomený) a že dedičstvo po poručiteľovi v celosti odmieta (vzdáva sa ho). Dôvody dedič môže a nemusí uvádzať. Písomné vyhlásenie musí obsahovať aj podpis.

Odmietnutie (vzdanie sa) dedičstva v prospech iného dediča

Zákon priamo nepozná inštitút „vzdania sa dedičstva v prospech iného dediča“. V praxi ide o situáciu, kedy dedič neodmietne dedičstvo formálne podľa § 464 Občianskeho zákonníka a koná sa s ním ďalej ako s dedičom.

Následne však uzavrie spolu s ostatnými dedičmi dedičskú dohodu, v ktorej sa dohodne na tom, že prenecháva svoj dedičský podiel ostatným dedičom. Čo do praktických dôsledkov ide o odmietnutie dedičstva, i keď nie v pravom slova zmysle, ako to chápe zákon (§ 464 Občianskeho zákonníka).