Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona alebo zo závetu?

Zákon pri dedení rozlišuje dva dedičské tituly (právne dôvody, resp. spôsoby) podľa ktorých je možné dediť. A to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Možná je aj ich kombinácia, teda dedenie z oboch týchto dedičských titulov (zo závetu a zo zákona).

Dedenie zo zákona prichádza do úvahy pokiaľ neexistuje platný závet. Upravené je v Občianskom zákonníku.

Podľa § 461 Občianskeho zákonníka

(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Pokiaľ poručiteľ zanechal platný závet, potom sa dedí podľa neho a dedenie zo zákona neprichádza do úvahy (jedine, ak by popri sebe oba tituly obstáli).

Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. Dedenie zo zákona teda nastupuje vtedy, ak:

– nebol zanechaný žiaden závet

– bol zanechaný platný závet, ale poručiteľ v ňom nerozhodol o všetkom majetku

– bol zanechaný platný závet, ale dedič v ňom určený, odmietol dedičstvo alebo je nespôsobilý dediť, prípadne pred smrťou poručiteľa zomrel,

– bol zanechaný neplatný závet (napr. nemal náležitosti, prípadne nerešpektuje právo neopomenuteľných dedičov).

– dedič uvedený v závete bol následne platne vydedený

Kedy a ako sa dedí zo závetu si môžete prečítať v článku “Dedenie zo závetu“.

Ak chcete vedieť, ako sa dedí zo zákona, čítajte ďalej…

Dedenie zo zákona – dedičské skupiny

Kto presne bude dedičom pri dedení zo zákona určujú 4 dedičské skupiny, ktoré upravuje § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka.

1. dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Zákon nerozlišuje medzi tým, či dieťa je manželské, alebo nie, či je osvojené.Dokonca môže dediť aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), pokiaľ sa narodí živé. S prejednaním dedičstva by sa malo počkať do jeho narodenia.

Manžel môže dediť v prípade, ak v čase smrti stále existovalo manželstvo. Nezáleží na tom, či žil s poručiteľom alebo nie.

Akrescencia a dedičská reprezentácia

V prípade, ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo) jeho dedičský podiel “prirastá” k dedičskému podielu ostatných dedičov. Uvedené sa nazýva akrescencia.

Ak by išlo o opačnú situáciu, teda by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Nemôžu dediť viac, než bol dedičský podiel ich predka (dieťaťa poručiteľa). Až keď by neprichádzalo do úvahy právo reprezentácie, nastáva “prirastanie” podielu (akrescencia) a podiel dieťaťa by prirástol manželovi.

Deti môžu v 1. dedičskej skupine dediť aj samostatne. Manžel nie. Ak do úvahy prichádza ako dedič len manžel, potom môže dediť v 2. skupine.

2. dedičská skupina

Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

V tejto dedičskej skupine sa neuplatňuje princíp reprezentácie (dedenie detí poručiteľovho dieťaťa).

Dedí len manžel, rodičia a tzv. spolužijúce osoby.

Spolužijúca osoba:

Spolužijúca osoba však nie je hocikto. Musí ísť o osobu, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:

– žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou

– z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť, v ktorej s poručiteľom žila

– alebo bola na poručiteľa odkázaná výživou

Ide často o prípady spolužitia partnerov, druhov a družiek, súrodencov, nevlastné deti a pod.

Pojem domácnosť je upravená v § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Nepostačuje len zdieľanie spoločného priestoru, napr. spolužitie viacerých spolubývajúcich v jednom byte, kde žije každý samostatne.

Spolužijúce osoby nemôžu v 2. dedičskej skupine dediť samostatne. To môžu len rodičia, alebo manžel poručiteľa. Ak by mala dediť len spolužijúca osoba, táto by nededila v 2. dedičskej skupine, ale prešla do 3. dedičskej skupiny.

3. dedičská skupina

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

V tomto prípade dedia súrodenci poručiteľa a spolužijúca osoba (osoby).

V tejto dedičskej skupine sa znova uplatňuje dedičská reprezentácia aj akrescencia kedy ak by nededil poručiteľov súrodenec (napr. by odmietol dedičstvo alebo sa nedožil smrti poručiteľa, tak dedia deti tohto súrodenca).

4. dedičská skupina

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

V tomto prípade dedia v podstate starí rodičia poručiteľa z oboch strán. ak nededia tí, tak dedia ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa.

Vzťah medzi dedičskými skupinami je založený na postupnosti.

To znamená, že pre určenie okruhu dedičov musíme dodržať striktne určené poradie.

Ak neprichádza do úvahy dedenie podľa 1. dedičskej skupiny, môžeme sa presunúť do 2. dedičskej skupiny. Ak nie je dedenie možné ani podľa 2. skupiny presunieme sa do 3. dedičskej skupiny. Do 4.dedičskej skupiny sa môžeme presunúť až keď nie je možné dedenie podľa 3.dedičskej skupiny.

Správne určenie okruhu dedičov je kľúčové k tomu, aby rozhodnutie o dedičstve bolo zákonné a správne.